Kadel_1

Les v Los Angeles

interview s Mel Kadel

 

 

RK> Mel, ako si sa dopracovala k svojmu nezameniteľnému štýlu?

MK> Za tie roky už lepšie rozumiem tomu, čo sa odohráva v mojej hlave a čo z nej nakoniec vylezie. Návraty k určitej téme moju tvorbu z dlhodobejšieho hľadiska zjednocujú a pomohli mi vybudovať si svoj vlastný štýl. Priťahuje ma jednoduchosť, dôležité je vedieť, kedy prestať.

RK> Nie je dnešné umenie akési polomŕtve?

MK> Umenie je reflexiou života, doby a trendov. A zrejme ťa sklamem, keď poviem, že nie, nie je mŕtve. Je udusené, a zároveň sa z neho snažíme dostať nejaký význam. Je kritizované, ozdobované a vysmievané – takto doň nepriamo vkladáme nový život. Barthes veril, že umenie by malo skôr klásť svetu otázky, než ho vysvetľovať. Ale podľa mňa niektorí vysvetlenie potrebujú. Ten istý autor vraví, že kniha bez čitateľa je nanič a vlastne ani neexistuje. Takže kým sa tvorí umenie, ktoré ľudí núti dívať sa a diviť sa, tak umenie žije.

RK> Viem, že si na úteku pred mestským svetom.

MK> Bývam v zrube, takmer v lese, vzdialený je asi dve míle od hlavnej ulice v kalifornskom Los Angeles. Jednou nohou teda žijem v rušnom meste. Je to skvelé: akoby som žila v dome na strome, ktorý je obklopený miliónmi ľudí.

RK> Rozprávaš sa so zvieratami?

MK> Nerozprávam sa s prírodou nahlas, ale žijem pokojne medzi kojotmi, skunkami, veveričkami, medvedíkmi čistotnými, mačkami, vtákmi...

RK> Rozprávaš sa s umelcami?

MK> Pred pätnástimi rokmi nikto poriadne nevedel, čo robí ten druhý. Je to sranda, keď si spomeniem, aké bolo ťažké ukázať niektorým ľuďom moje práce. Dnes je všetko vzdialené len na jedno kliknutie, online. Páči sa mi, ako to dokáže umelcov spájať. Všetci môžu samostatne tvoriť a súčasne sa navzájom neustále inšpirovať. Úžasné!

RK> Čo robíš, keď nerobíš nič? Je možné nerobiť „nič”?

MK> Keď nič nerobím, pociťujem nespokojnosť. Doma, kde vlastne aj pracujem, je to nemožné. No akosi zvláštne ma upokojuje zametanie verandy alebo umývanie riadu, lebo na chvíľu vypnem mozog a ruky nastavím na autopilota.

RK> Hovorí sa, že mozog je celkom dobrý vynález…

MK> Mozog sa vyvíja, učí, mení a prispôsobuje. Je viac toho, čo o mozgu nevieme, ako toho, čo vieme. Škoda len, že mozog nemá vypínač.


? Richard Kitta
: Mel Kadel


viac v ENTER / No. 3