Horúci zemiak

interview s Marcom Bellom


RK> Pre normálneho jedinca môžu byť tvoje kresby a komiksy šialené. Nelineárne príbehy, ktoré sa dajú čítať takmer z každej strany. Prečo nemyslíš na čitateľa?  

MB> Moje kresby zvádzajú k tomu, že sú naratívne, lebo obsahujú text. Lenže ten tam nie je preto, aby vytvoril nejaký jasný príbeh. Repetícia, ktorú používam, slúži len k navodeniu pocitu z naratívnosti. S komiksom je to inak. Tam už o príbehovosť ide, ale uznávam, že ľudia môžu mať problém vstúpiť do tohto sveta. Je to vlastne jedna kompaktná kresba a niekedy je ťažké ju zmysluplne čítať. Niekedy sa to stane aj mne samému – pozerám a čudujem sa: „Čo to je?”

RK> Kedy si vlastne začal s komiksom?

MB> Ešte ako malý som nakreslil komiks Star Wars a potom ešte niekoľko malých animovaných vecičiek v rožkoch školských zošitov a učebníc. Takže úplne prvým komiksom, na ktorý si pamätám, bol Star Wars 3, ktorý bol o tom, o čom by mohol byť, keďže v tom čase trojku ešte nevedeli natočiť. To je niečo, čo by som dnes rád mal, ale už nemám. Určite by v mojich dospeláckych očiach vyzeral tento komiks ako zhluk výbuchov a detských nepríčetných a ironických poznámok. Nespomeniem si na svoju úplne prvú kresbu… Dodnes však robím na prvý pohľad nezrozumiteľné kresby inšpirované snami, ktoré som mal ešte ako decko, a tieto sny boli vždy veľmi DETAILNÉ.
 
RK> Čo je tvojím hnacím motorom a inšpiráciou?

MB> Ako som už spomínal, ako dieťa som vedel, že jediné, čo budem robiť, sú komiksy. Inšpirovali ma skôr tie „alternatívne“ z obdobia komiksového boomu v 90. rokoch, ale aj staršie, čiže napríklad Crumb. Získali si ma Chester Brown a Julie Doucet. Clowes a Bagge a Lloyld Dangle a Jim Woodring. Neskôr ma oslovili „komiksoví” výtvarníci Jim Nutt a Karl Wirsum, Christina Ramberg a Ray Yoshida. A ešte Ray Johnson.

RK> Ako by si opísal seba ako umelca?

MB> Toto je ťažšia otázka. Netuším! Nikdy som nebol považovaný za skutočného výtvarníka Severnej Ameriky, pretože som začínal s komiksom. Hovorím, že je to úsmevná záležitosť od chvíle, keď som začal vystavovať v galériách svoje prvé diela. Celé sa to deje iba v hlavách kurátorov, ktorí sú presvedčení, že legitímny umelec nemôže bohapusto kydnúť kúsok tušu na papier a nakresliť si komiks. Možno práve to je pre mňa šťastím a požehnaním.

RK> Aká je v Kanade umelecká klíma? Si nejakým spôsobom izolovaný?

MB> Je tu veľa zaujímavých umelcov, ktorí sa venujú komiksu. Napríklad spomínaní Chester Brown a Julie Doucet a to hovorí takmer za všetko… Ešte mi napadajú vynikajúci Mark Connery, Keith Jones alebo Seth Scriver, hoci nie sú až takí známi. Pred niekoľkými rokmi som dal dokopy antológiu Nog A Dod (Prehistoric Canadian Psychedooolia) so zámerom ukázať menej známych komiksárov a výtvarníkov. Takisto v Montreali je veľmi silná komiksová scéna – Simon Bosse, Rick Trembles, Henriette Valium a Siris a Billy Mavreas… Je ich tam na stovky. Takže keď ideš po ulici, do niekoho z nich určite vrazíš. Je to rovnaké ako v 90. rokoch. Aj tak si myslím, že kanadská scéna je izolovaná, čo súvisí s tým, že sme geograficky trochu mimo a všetci sa tlačíme okolo americkej hranice.   

RK> Bol si už na Slovensku? Vedel by si nakresliť miesto, na ktorom si nikdy nebol?

MB> Vieš, hneď ako si sa so mnou spojil, pozrel som si, kde to Slovensko vlastne je. Z toho, čo som pochopil, sa mi nezdá, že by ste mali príliš zlú klímu, určite je lepšia ako tá naša. Tu v juhozápadnom Ontáriu je buď príliš horúco, alebo chladno. Ale musíš mi o Slovensku povedať viac… Je vaša ekonomika „tigria”? Naša sa totiž zmenila na „potkaniu”. Radšej neskúšam kresliť obraz Slovenska zo strachu, že by som zobrazil svoje ignorantstvo.

RK> Stále veríš, že zomrieš v roku 2075? Čaká ťa celkom dlhý život. Čo dovtedy?

MB> Haa, myslel som tým to, že si dám radšej viac času ako menej, pre prípad, že by som chcel zničiť samého seba. Plánujem sa presťahovať do Hamiltonu, pretože nechcem aby ma zabil George Stroumboulopoulos (pozn. známy kanadský rozhlasový moderátor). Neviem, či som sa vyjadril jasne, ale všetko to máte v tej knihe…


? Richard Kitta
: Marc Bell


viac v ENTER No. 3