Cut & Paste

interview s Ruud van Empelom


RK> Nepatríš k agentom United Colors of Benetton, a predsa sú portréty, ktoré robíš, príbuzného, „odpsychologizovaného” rangu. Je portrét tvojou exkluzívnou témou?

RE> Nie, zaoberám sa aj inými témami, ako je portrét, napríklad v sérii Souvenir z roku 2008. Každý portrét „vyrábam” sám, skladám ho z viacerých odfotených modelov. Vytvorenie novej tváre je pre mňa omnoho zaujímavejšie ako fotenie živej. Ľudia, ktorých zobrazujem, sú pre mňa symbolom, ich osobnosť nie je pre mňa dôležitá.

RK> Prečo nanovo skladáš realitu, ktorú predtým atomizuješ?

RE> Photoshop poskytuje strašne veľa riešení. Používam nástroje, ktorými spájam fotorealistický obraz a vlastnú imaginatívnosť, čo je pre mňa to najvzrušujúcejšie. No musím povedať, že zničím veľa obrazov, kým dospejem k výslednému, s ktorým som ako-tak spokojný. Urobím tak nechtiac vždy niekoľko verzií toho istého obrazu, ktoré mi potom slúžia ako podklad. Finálna vec je teda kompozíciou viacerých nevydarených obrazov.

RK> Detská hra?

RE> Po niekoľkých rokoch študovania softvéru môže nastúpiť detská hra. A zdá sa byť efektívna, lebo neraz presahuje aj samotné technické možnosti.

RK> Je niečo, nad čím sa ako autor trápiš?

RE> Nie, umenie mi prináša radosť.

RK> V jednom interview si obdivne spomenul mená ako Dix, Munch alebo Disfarmer… Neobzeráš sa príliš dozadu?

RE> Umelci, ktorých spomínaš, sú jedni z mojich najobľúbenejších. Jednoducho preto, že narábali s témou, ktorá ma fascinuje. Zdá sa, že patria minulosti, no témy ako humanizmus alebo v ich prípade niečo odzbrojujúce a podmanivé, určité psychologické napätie sú univerzálne a veľmi inšpiratívne. Možno aj práve preto, že tieto atribúty sú dnešnému umeniu akosi cudzie, sú pre mňa podnetné.

RK> Áno, dokonca používaš dnes už historický cibachrome…

RE> Cibachrome je fotografický proces, ktorý je osvedčený a má 50-ročnú tradíciu. Cibachrome používam preto, lebo moje práce si tak môžu zachovať stálu farebnosť, čo je pre mňa veľmi dôležité. O ďalších 50 rokov budú vyzerať tak, akoby som ich urobil iba pred chvíľou.

RK> Aký je u teba vzťah formy a obsahu?

RE> Práca s formou je niečo úžasné. Keby som nepoužíval softvér, maľoval by som. Ale na to treba viac času a nápadov je veľa... V maľbe by som toľko obrazov nebol schopný vytvoriť, najmä ak by som ich robil realisticky. A fotografiu mám rád, hoci vždy, keď spravím snímku, väčšinou nevystihuje to, čo chcem povedať – preto tie postprodukčné korekcie. Napriek tomu, že je to veľmi pracné, je to pre mňa ideálny prístup.

RK> Je obraz niečím, čo zakrýva absurditu života, totálnu prázdnotu?

RE> Fotografia je pre mňa explicitnou formou, ktorou viem najpresnejšie vyjadriť to, čo chcem. Z mnohých reakcií divákov viem, že ich moje veci oslovujú. Údajne je za nimi niečo, čo ich napĺňa. Neviem, či majú pocit prázdnoty…


? Richard Kitta
: Ruud van Empel © Flatland Gallery / Utrecht


viac v ENTER No. 3